Buckfunk 3000 - First Class Ticket To Telos.
Keď tak počúvam toto "nadupané" funky s prvkami tanečnej moderny (drumbas, triphop, techno) ani sa mi veriť nechce, že jeho pôvodcom je jediný človek, istý Si Begg (s Christianom Vogelom vlastní firmu Mosquito a to je tak asi všetko, čo o ňom viem). Veľmi sľubné a pre priaznivcov Daft Punk priam povinné počúvanie.

Circadian Rhythms - Internal Clock.
Ďalší produkt fy Language (dcérskej fy Crammed Discs) určený skôr tým náročnejším. Niečo na spôsob Ozric Tentacles, The Orb a Ultramarine s možným vplyvom Jona Hassella a Soft Machine.

Jansen/Barbieri/Takemura - Changing Hands.
Jansena a Barbieriho už možno poznáte (Japan, Rain Tree Crow, Dolphin Brothrs, No-Man, Indigo Falls) a Nobukazu Takemura je japonským DJom a producentom, ktorého práce vám sem-tam v našich Večeroch s...predstavujeme. Changing Hands je na prvé počutie pomerne nevzrušivým albumom, ale ak sa mu rozhodnete venovať viac pozornosti, odmení vás zvláštnou atmosférou akéhosi akustického triphopu. Album sa objaví v dvoch verziách - v japonskej (tú mám k dispozícii ja) a v britskej, obohatenej o alternatívne, pravdepodobne drumbasové a techno-remixy.

Joeboy - In Mexico.
Brown, Principle a Reininger, pokračovatelia legendárnych Tuxedomoon sa štrnásť rokov po vydaní Joeboy in Rotterdam vracajú "z Mexika". Zvukové koláže, ale i disciplinovanejšie, pesničkovejšie útvary ladené tu džezovo, tu zasa tanečne. Na "džezákoch" by som ich rád okúsil.

Deep Forest - Comparsa.
Foresťácka trojka je na svete, živió. Pre niekoho len o čosi vkusnejšia Enigma, pre iného zasa vari jediná elektro-popina, rešpektujúca v tom pravom slova zmysle tradičné hudobné hodnoty, tentoraz najmä latinsko-amerického typu. Pre mňa osobne silný životabudič.

Ivan Csudai - The Bat Meets The Dove.
Ivko je zvláštny chlapík. Najprv o ňom nepočuť tri roky (vtedy sa venuje svojim obrázkom) potom vydá dva albumy v priebehu pár mesiacov. Tento znie o čosi popovejšie ako nedávny Working Hour, pesničky sú stručné (niekedy až príliš: už niekoľko ráz ma poslucháči napomenuli prečo titulnú hitovku useknem po necelých dvoch minútach...verte mi, je to jej skutočná dĺžka:), hýria teplými tónmi. Aj Ivanov verný druh Burlas sa držal pri programovaní rytmiky a kláves na uzde a všetko podriadil autorovmu pesničkárstvu. The Bat Meets The Dove má zo všetkých Csudaiovych albumov asi najbližšie k tomu, čím si nás získal ešte v polovici osemdesiatych rokov - na mysli mám kolekciu xymoxácko-cocteautwinsovských pesničiek, ktoré vyšli pod názvom Other Songs. A keď už som pri starinkách, hit Hounting Muscle sa tu dočkal už svojej tretej verzie...

Momus - Ping Pong.
Tak toto je sila, Momus si stále hudie to svoje: Tamagotchi, samba, Casio, lascívno-ironicko-sadomaso-texty, inšpirácie od Brella cez Pet Shop Boys až k Aphexovi a Beckovi. Niektoré piesne sú silné (napr. tá o profesorovi Shaftenbergovi, ktorému Lufthansa sponzoruje sex s japonskými školáčkami...) ale nového je tu ako šafránu. Veď skúste, ak to pre vás bude "for the first time" a ste v podobnej nálade ako samotný autor, Ping Pong si obľúbite.

AIR - Safari Moon
...maskulín, sportif, sexy bój...poznáte, však? A v podobnom duchu je celý album. Koncom januára bol v UK šiestym najpredávanejším.

Goldie - Saturns Return.
Ani zadarmo, vážne. Nenápadité, rozvláčne, pridlhé...ako tak ujdú Digital (tu však "štavia" skôr KRS One) a Chico...ale možno by bol Goldie dobrým hercom či managerom. Za minulý rok mi prešlo reláciou snáď sto drumbasových produktov, ale ani jeden mi neznel tak sucho, ako nový Goldie. Hej, zlatko, fakt sú tie tvoje zuby jediným, čím sa dokážeš blysnúť?

Daniel Baláž, 8. 2. ´98