Bombardujte nás podobnými žiadosťami, pravda, ak je to vaša šálka čaju. Čosi ako "typický regtajmovský ksicht" (kedysi Galasová a Nitzer Ebb, dnes snáď Jeff Mills a Věra Bílá?) by sme mali líčiť spolu, nie? Tak sa na to pozrime. Je tu Karamba - poslucháčska hitparáda rádia Ragtime. Lenže novinky vyberáme my. Ak práve na tento úkaz šomrete, musím vám oznámiť, že ináč to ani nejde. Karambovskí voliči totiž svoje tipy na nasadenie neuvádzajú a ak aj áno, sú to buď piesne, ktoré budú skôr či neskôr nasadené (obvykle piesne z denných rotácií MusicTV či Viva2), alebo piesne typu Smells like Teen Spirit...A Koncerty na želanie? V zásade si naša telefonujúca menšina už roky pýta to isté - The Cure, Depeche Mode, Radiohead, Prodigy (hlavný prúd) a lomozivé heavy a iné metaly (tvrdo extrémistické jadro). Mierna frakcia v podobe žiadateľov o worldmusic a tanečnú či naopak ambientnú elektroniku je v menšine. A paradoxne práve tu vidím a počujem nový regtajmovský ksicht pre finišujúce roky deväťdesiate. (Opakujem, je to e lektronika vo svojich novších podobách a worldmusic.) Je to (aj) vo vašich rukách. Ak nás jedného pekného dňa svojimi čoraz hustejšie rotujúcimi rejdiohedmi a kjúrmi prevalcujú včera ešte striktne bočeliovské stanice, nebude to ani tak výsledok neutíchajúceho hudobno-dramaturgického bádateľstva týchto, ako skôr výsledok nášho, už len občas oprávneného a vami vyprovokovaného pocitu výlučnosti. ("A to nám tlačí do hláv ten, ktorý sa neostýcha hrávať Barryho Whitea, Gabrielle a im podobných strednopúdiarov", hovoríte si možno. Nuž, utorkové a štvrtkové večerné programy RR sú podľa mojich informácií počúvané vďaka úplne, alebo temer úplne iným veciam, ako hudobnému progresu. Touto cestou patrí môj obdiv Galagerovi, Bebemu a Mirovi Potočkovi, ktorí modernú elektroniku a worldmusic prezentujú vari s väčšou vervou, ako pred pár rokmi ja rock v opozícii.)

Ak tipujete, že moje dnešné hudobno-imidžové misionárstvo vychádza z istého pocitu ľútosti nad nedôstojne nízkou návštevnosťou nášho narodeninového koncertu, nejdete na to zle. Aha: Cranes, Carter USM a Therapy? koncertovali v Blave krátko predtým, ako sa stali hviezdami indie, alebo celkom prosto popu. Stalo sa tak vďaka hŕstke ľudí, ktorí budúci úspech menovaných telies možno ani netušili, ale spájala ich CHUŤ ZAŽIŤ NIEČO INÉ. Ako obvykle, nehovorím o drogách, ale o hudbe. Ak je chuť vééééľmi veľká, začne sa so zháňaním peňeži, faxuvaním až napokon...zíva 2. 5. 1998 na vynikajúcom koncerte Sofa Surfers bratislavské PKO poloprázdnotou. Nebudem vás pohlavkovať. Ale, ruku na srdce, nepripomína vám to tak trochu "prekvapivosť" stúpajúcich preferencií tých jednotlivcov a zoskupení, skutky ktorých sympatie verejnosti v normálnom svete podmieňujú naozaj len zriedkakedy? Jasné, že kecám o tzv. mlčiacej väčšine, ktorá tu nikdy neexistovala. Preto vravím (a svinským krokom bežím od politiky k svojmu válovu): mne a va ri i celému RR k šťastiu úplne stačí menšina. Ale HLUČNÁ!!! Mejlujte, žiadajte zaujímavé tematické víkendy na 106,6 FM, podržte v Karambe aj neznáme mená, navštevujte dobré kluby, cestujte, čítajte a...a vôbec. Buďte iní, ale nie len teniskami a bujlom v nose, hoci aj to má svoje čaro.

Obvykle nechávam svoje písačky aspoň deň-dva uležať a tentoraz toho svet stihol pomerne dosť. Jedno lietadlo caplo a nikomu sa nič nestalo, v inom ako napotvoru sedela dcéra môjho hereckého obľúbenca Lina Venturu a Šťastena sa práve pozerala bokom. Zomrel Frank Sinatra a ja dúfam, že táto udalosť vyprovokuje niektorú z našich TV-staníc k uvedeniu vari prvého slávneho Sinatrovho filmu V meste, aj keď priznávam, že na Gene Kellyho sa teším oveľa viac. Okrem toho sa kur...iózne ochladilo a tlak klesá. Takže idem zívať. Vlastne, radšej priam obradne zasuniem do prehrávača CD Bolo nás jedenásť, ktoré spolu s prvými Prúdmi považujem za doterajšie slovenské "popovô naj". Ja mám najradšej Chcel by som byť, Za dedinou a V jedálnom vozni. A vy?

Daniel Baláž
16. 5. ´98