Recenzie prirastkov do archivu Radia Ragtime, jul - september ´97

The Wannadies
Bugsy me. Hit, Someone somewhere, Shorty a mozno este zo dve slusne hitovky plus neodstrelitelny You and Me Song. Indie´s cez grundzove boostre.

Rozni
Kosa z nosa, Jan Boleslav Kladivo, zive kvety, Martin Burlas. Sympaticky koncept 4x4 a spolocna coververzia Hoffmanovej Nech mi nehovoria. Najsilnejsie momenty: Kosa v skladbe Hryzni, Kladivo v Slnku, Burlas v Zostava este vyriesit a Vsetci v postzamatovom bonuse.

Monaco
Music for Pleasure. Bozska Kylie v muzskom podani. Na to, ze ho ponuka ex-New Order "Hooky" je to zalostne malo.

Can
Sacrilage. Stary-dobry krautrock v novych-dobrych mixoch, napr. od Secret Knowledge, Sonic Youth, Briana Ena ci Westbama. Fajnove.

Geneva
Further. Vela slacikov, pomerne dost chytlavych melodii a skvostne hermafroditny vokal. Dobry debut. Moj hit - Best Regrets.

Apollo Four Forty
Electro Glide in Blue. Single Krupa a Ain´t talkin...ani nestoja za rec popri skvostoch ako Electro... a Pain in any Language (mimochodom, posledna piesen, ktoru pred svojou "zlatou davkou" heraku napsieval ex-Associates Billy MacKenzie). Pekny album, ktory sa vyborne pocuva v aute, v noci, s osobou, ktoru mate radi.

Hardfloor
Dadamnfreaknoizfunk II EP. "Nic nove vo svete, dame si repete", alebo stale chutny, hoci coraz schematickejsi breakbeat. Industrial Raze roztancuje aj vypchateho medveda.

The Sea and Cake
The Fawn. Akasi muzska verzia Stereolab poucena krautrockom. Zopar naozaj skvelych melódii a aranzmanov, ale i neskromnych minutazi. The Argument ako moj favorit.

Spiritualized
Ladies and Gentleman...Zabudli ste sa pred takmer desatrocim pri policke s napisom Shoegazers? Spite dalej spolu so Spiritualized.

John Lydon
Psycho´s Path. Je to jasne. V PiL to nemohol byt Lydon, ktory vymyslal vyborne piesne ako Criminal, Rise alebo Don´t Ask Me. Inak by nemohol vydat tak amaterskym dojmom posobiacu platnu. Najlepsie momenty su totiz len remixami Leftfield, Chemical´s, Mobyho a Agenta Provocateura.

Broadcast
Work and Nonwork. Opat sa nuka prirovnanie k Stereolab. Skvely singel The Book Lovers. Zvlastnostou je vydavatel - doposial vyhradne elektronicky Warp.

Brian Eno
The Drop. Zabudnite na modernu. Toto je Eno-klasik. A tak trochu i "nudic". Piesni je tu sice dost a pomerne strucnych (nepocitajuc polhodinovu slucku v zavere), ale az na zopar novych klavirnych melodii a basovych liniek pre fajnsmekrov naozaj nic prevratne.

Biosphere
Substrata. Najprv sa vam zda, ze okrem "ladeneho" hukotu a decentneho rytmickeho pulzovania tu nie je nic, co by pripominalo hudbu. Na druhe posedenie zacinate objavovat "tie svoje hitovky". Not jokin´. Moze potvrdit dobra tretina osadenstva nasho radia, vratane technikov a manazerov. Ambient na vybornu.

Jeckie Leven
Fairytales for hard Men. Fa Cooking Vinyl je jednou z mala indie-firiem, ktore si nelamu hlavu s "roduvernostou" a imidzom, nekalkuluje s moznym uspechom v tzv. indie-rebricku (hoci vari vsetky produkty CV tu uspesne boduju) ci nebodaj MTV-shoppingu, ale patra po talentoch a dobrych platniach zo vsetkych moznych hudobnych oblasti. Schvalne, kolko trvalo Alanovi McGee, kym zistil, ze vydat platne Ivorovi Cutlerovi je lepsie ako klonovat Noela - v lepsom pripade - alebo Liama... Levenov modern-folk pripomina zavse Stivella, Bragga, Donovana ci Al Stewarta, ale ostava vylucnym a intimnym.

Rozni
Freezone IV. Jeden z podtitulov CD "Nebezpecne uspavanky" mnohe napovie. A ked dodam, ze kompilatorom bol opat DJ Morpheus (alias S. Birnbach, ex-Minimal Compact) a producentom Marc Hollander (vlastnik fy Crammed a kedysi progresivny rocker), je snad jasne, ze toto nie je len jedna z tisicky "zarucene novych a dobrych duc-duc-vyberoviek".

Banket
Bioelektrovizia. Reedicia plus bonusove remixy. CD ma prekvapilo na jednej strane nestarnucimi muzikantskymi i textarskymi napadmi, na druhej strane smiesnymi "tovarenskymi" zvukmi Yamahy DX7, ktora v 80´s narobila mozno viac neplechy ako "sestuholnikove" bicie. Z bonusov su dost dobre predovsetkym Dalove "Antidandruff" mixy Tlakovej nize, dokonalu dance-popinu zmontovali i Hexaci.

Prodigy
Fat of the Land. Prilis vela buchotu a malo muziky. Smack my Bitch up (pokus o metalovu modernu?), Narayan (C. Mills z Kula Shaker sice nikdy nebol ziadny Konfucius, ale tu jeho mantra-tantra sedi) a Mindfields (s vtipnym, akozevyhraznym "pus-sa"). Trochu mi to pripomina Killing Joke. A ten ja radsej.

Waltari
Space Avenue. Ocakaval som daku "zverinu" a cuduj sa svet, uz v druhom a asi najlepsom kusku CD takmer hajenerdzi-disko (pravda, v trashovom aranzman, alebo naopak). Dobry album.

Paul Weller
Heavy Soul. Ani sa mi nechce verit, ze The Jam boli pre Britov cosi ako Elan pre nas, a ze Weller-solo sa v Britanii tesi vacsej oblube, ako na Slovensku Muller, Lipa a Habera dohromady. Heavy Soul a blues a este stavnaty rokec k tomu nestaci, to hravaju aj nase tancovackove kapely. Ale fajnove melodie (napr. titulna, ale hlavne Up in Suze´s Room alebo hitova Brushed) robia Wellera zasluzilym umelcom.

Radiohead
OK Computer. Creep je nesporne vynikajuci a univerzalny song, ale co sa Radiohead podarilo na tomto CD je uzasne. Napadov je tu trojnasobne tolko ako piesni. A Subteranean Homesick Alien je zatial mojou skladbou roka.

Dubstar
Goodbye. Ja vam dam "goodbye"! Pekne mi tu este na par rokov zotrvajte. Ved co by som si bez vasich sladkobolno-ironickych popevkov pocal? Mate dokonaly cit pre melodiu a aranzman, listovanie vasimi bookletmi, resp. textami je pre mna cimsi takym, ako pre romanticky zalozeneho teenagera prvy kontakt s Rimabudom...prosto, sila! Toto CD budem milovat este velmi dlho. Aspon tak dlho, ako japanovsku LP Exorcising Ghosts, ultravoxacku Viennu ci thismortalcoilovsku Itål End in Tears. Mnam.

Coldcut
Let Us Play. Neil Kulkarni zacal recenziu novinky od Coldcut pre Melody Maker takto: "Imidz firmy Ninja Tune bol uz prilis dlho viac cool, ako samotne platne. Bol najvyssi cas s tym nieco urobit." Inymi slovami: nie je ani tak dolezite, kolko zahadne sa tvariacich hiphopovych maxacov na nejakej kultovej nezavislej znacke vyjde, ako skor to, kolko z nich znamena pre posluchaca skutocne inspirativny zazitok. Duo Coldcut je na scene uz dost dlho na to, aby co-to o nutnosti ponuknut nieco naozaj originalne a zabavne vedelo. Let Us Play tvoria dva disky. Audio plus CD-ROM. Zdatne muzikantstvo, cit pre pointu, chut experimentovat a nehazardovat pritom s mojou trpezlivostou ponuka audio CD. (Do smrti nezabudnem na to, ako brutalne som sa rozrehotal, ked sa na chvoste excelentnej gramofonovej mixovacky More Beats and Pieces ozvali tony Prokofievovho Petra a vlka!) CD-ROM ponuka videoklipy (mimochodom, lepsi, s muzikou tak dokonalo harmonizujuci klip ako Timber si neviem predstavit), vtipny slovnik kluboveho slangu, kviz, hry, hudobne studio, v ktorom si Coldcut namixujete tak, ako by sa pacili len vam atd. Som velmi spokojny.

Ukazky z uvedenych nosicov odzneli alebo odzneju na frekvencii 106, 6 FM v ramci Vecerov s Radiom Ragtime, ktore su vysielane Bebem, Danielom, Galagerom a Mirom od soboty do stvrtka, vzdy medzi 21,00 a 24,00.

Tesme sa spolu na novinky od Edwyna Collinsa, Portishead, Mulu, Kate St. John, Verve, Davida Sylviana, Mouse on Mars, Strangelove, Dimitriho z Pariza, Simona Raymonda, Vampyros Lesbos alebo Echo and the Bunnymen.

Poznamka na okraj Mnozia sa mi staznosti na predajcov muziky. Mnou doporucene albumy "prave nemaju", alebo o ich existencii vobec nevedia. Veci sa maju takto: az na drobne vynimky su mnou recenzovane a v nasom eteri prezentovane albumy zaradene v katalogoch firiem, posobiacich na slovenskom trhu. Teoreticky teda niet dovodu na to, aby ich predajcovia neponukali, resp. ich aspon na poziadanie prompte neobjednali. V praxi to vyzera tak, ze predajca casto nie je clovekom, ktory sleduje trendy, rebricky a nove perspektivne mena. To mi intenzivne pripomina vtip o "podnikatelovi", ktory vo svojej predajni potravin nedrzi kecup, lebo ho nema rad. Niekedy vsak plati len znama poucka o trpezlivosti a ruziach. Teda, cim viac vas pride do tej-ktorej predajne otravovat so Sneaker Pimps, Salad, Placebo, Jeckie Levenom, Dubstar, Prefab Sprout, Ghymesom, My Life Story, Genevou ci Verve (aby som menoval aspon tych "most wanted"), tym vacsia je sanca, ze predavac prosto kapituluje. Horsie ako zle je to s tzv. singlami, ktore sa na Slovensku nepredavaju bud vobec, alebo len ista vzorka - najcastejsie dancefloorovych hitov a i to nezriedka s mesacnym meskanim. skoda. Dobrych singlov je totiz ovela viac ako dobrych albumov.

Teoria bez praxe je mrtva!

(V.I. Lenin)